NOEL

Noel k nám prišiel "náhodou". Omylom sa chytil do odchytovej klietky, keď sme chytali iného kocúrika. Samozrejme to, že Noelko nemal očko nás nenechalo chladnými a utekalo sa na veterinu. Život vonku od mačiatka bez kontaktu s ľudmi však zanechalo svoje stopy...Noel na seba nenechal nikoho siahnuť. "Zvyšok" po očku sa vybralo, Noel sa vykastroval, postupne zaočkoval a prebiehala socializácia. Bohužiaľ ani po niekoľkých týždňoch, kedy sme verili, že sa to podarí, si nás Noel nepustil k telu. Vypustiť späť na ulicu alebo? Tak sme volili ešte jednu možnosť. Na pár dní sa umiestnil vo veľkej klietke do mačacieho podkrovia a veruže bol veľmi zvedavý z nových miciek a prostredia. Nastal čas Noela pustiť. A tak si Noel doteraz žije svoj vlastný život podľa jeho predstáv v našom mačacom podkroví. Odkedy je u nás sa veľmi pekne pohol vpred. Prv sa bál a utekal. Teraz sa dá pohladiť, ošetriť, no nie je vyslovene milovník dlhého mojkania sa. Ale aj tak je to skvelý spoločník. Naučil sa u nás aj chodiť pekne von a vždy kedy sa má, sa aj vráti. Veľmi ho milujeme. Jednoducho tu Noel patrí. Možno v rodine, kde by bol s človekom neustále, tak by si zvykol a dal by sa viac mojkať. Najlepšie by mu ale bolo v rodine s druhou mačičkou, od ktorej by všetko odkukal alebo najnajnaj domov by bol s Romualdom. NOEL A ROMUALDO TVORIA NEROZLUČNÚ DVOJICU A NAJKRAJŠÍ DOMOV PRE NICH BY BOL SPOLOČNÝ.