Nemecká ovčiačka Jenny - ADOPTOVANÁ

Ahojte kamaráti, som Jenny a ozývam sa z útulku Oz Priateľ Pes v Štúrove – a môj dočasný domov je v Tekovských Nemcoch. Dobrí ľudia na mňa natrafili v obci Kamenín, túlala som sa tam niekoľko týždňov, nikto si ma nevšímal a nikto mi vtedy nepomohol. Bola som bezdomovec so všetkým, čo k tomu patrí. No na šťastie niekto zastavil, pozrel na mňa so smutnými očami a povedal si, že ma na tom špinavom mieste nemôže nechať a musí mi pomôcť. Privolali ma, prosili ma, nech im verím, naložili do auta a potom som sa ocitla v domčeku so zelenou trávičkou, psíkmi a plnými miskami. Bola som vďačnejšia ako kedykoľvek predtým v živote. Bola som odvrhnutá a vyhodená na ulicu kde som nič nepoznala, nevedela som, čo to znamená rodina, láska a istota. V útulku som našla pocit bezpečia a prvýkrát okúsila aké to je byť ľúbená a pohladená. Prebehli týždňe, nikto sa na mňa neozval, no sľubovali mi, že čoskoro príde môj čas a odídem konečne domov. Povedali mi, že takéto princezné ako ja rýchlo nájdu nový domov, skvelých páničkov, vlastný peliešok, vždy plné misky a nekonečnú lásku. Pomaličky som začala priberať, našla som si nových kamarátov, s ktorými čas bežaaal tak rýchlo. Jedno ráno som sa zobudila v obrovských bolestiach.. už viacero dní som pila veľmi veľa, papala som veľa, no moja váha nenormálne klesala. Bála som sa, nevedela som čo sa to deje, nožičky mi opúchali a nevedela som sa postaviť. Ubiehalo to veľmi pomaly, nič sa mi nechcelo, nevládala som nič, len sa smutne pozerať a čakať na zázrak.. Zázrak neprichádzal. Bola som urgentne prevezená na veterinárnu kliniku, okamžite mi brali krv, triasla som sa od strachu, bola som zmätená – čo sa to deje? Veď som bola šťastná a konečne bola v bezpečí. Prečo sa to deje? Pomoc! Po pár dňoch trápenia nám lekári povedali smutnú správu.. pozitívna borelióza! Borelióza je choroba spôsobená uštipnutím infikovaného kliešťa. Nedá sa ju totálne vyliečiť, no po dobratí antibiotík som bola zase zdravá! Pani doktorky a tety z útulku stáli vedľa mňa a verili, že to zvládnem. Dnes stojím zdravá a veselá za mrežami koterca.. pomaličky strácam nádej že niekedy nájdem svoj domov. Prečo? Som príliž veľká? Som príliž 'obyčajná'? Prečo ma nechcete? Veď milujem ľudí, psíkov, vodičku, loptičky, dávam pusinky.. tak prečo? Chcem ísť domov, aj ja chcem vedieť aké je to mať vlastných páničkov. Chcem sa zobudiť ráno vo vlastnom peliešku a vedieť že som konečne po toľkých rokoch trápenia doma. Ak by ste jej vedeli poskytnut DO alebo nový domov napíste nám do správy alebo na ozpriatelpes@gmail.com

.